Čo sa ešte musí stať?

V týchto dňoch vyplávalo na verejnosť množstvo rôzne signifikantných, ako aj úplne špinavých informácií o politike a korupcii v nej. Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenky Martiny Kušnírovej, pohli Slovenskom.

Čo, resp. kto to potreboval takto riešiť?

Neviem. Podľa mňa, neexistuje žiadny, opakujem, neexistuje žiadny dôvod, či argument, aby niekto pripravil o život kohokoľvek a z akýchkoľvek dôvodov.

Publicista pán Radovan Bránik poukázal aj na nejakú inú stopu, ktorá má údajne za následok obrovskú korupciu v justícii. Následne prokurátor pán Vasiľ Špirko verejne vyhlásil, že podáva trestné oznámenie na ministra vnútra a ďalších ľudí, ktorí sú ministrovi priamo podriadení a ich úloha by mala spočívať v ochrane zákonnej a právnej spoločnosti. Je toho skutočne veľmi veľa a znepriehľadňuje to možnosť posúdiť danú situáciu bežnému občanovi. Hrá sa tu aj s kartou „Soros.“

To, čo vám chcem teraz napísať a ukázať, nemá žiadny priamy súvis s udalosťami posledných dní. No nie je to od veci. Myslím, že je to veľmi dôležité práve teraz.

Z môjho pohľadu ide rovnako o korupciu. A je v tom opäť justícia. Tato udalosť je však už viac ako desať rokov stará. Aby som bol presný, tak 25. apríla to bude presne 10 rokov, ako som bol prepustený z väzenia po troch rokoch. Veľmi dlho som váhal, či mám vôbec ešte niekedy niečo o tom písať. Sám som si niekoľko krát opakovane položil túto otázku.

Už som chcel na to všetko dávno zabudnúť a nijako sa k tomu nevracať. No odkedy som sa dozvedel o tomto strašnom čine, neviem sa poriadne sústrediť na nič iné. Musím neustále na to myslieť. Vrátil som sa do doby, keď ma trestali, urážali, ponižovali, vyzliekali ma do naha a bránili mi v prístupe k informáciám. Ten, kto to nezažil, nikdy nepochopí. A neprajem to nikomu. Preto som sa rozhodol, že to predsa len napíšem. Nech sa to už nikdy neopakuje.

Tiež som to robil podobne, ako Ján Kuciak a v zmysle info zákona som žiadal informácie. Takto som mal vlastne od nich oficiálne potvrdené aj s pečiatkami dôkazy o ich porušovaní zákona. Mňa nezabili, aj keď by sa im to vtedy asi veľmi hodilo. Len tak mimochodom mi však povedal policajt v Trenčianskom väzení, že môžem byť rád, že som zavretý, lebo na slobode by sa mohlo stať, že ma náhodou zrazí nejaké auto. Bolo toho ozaj dosť. Bol som „neprispôsobivý“ väzeň. Odmietal som prijať za svoje ich nezákonné praktiky a začleniť ich do svojho správania.

Áno, bol som zavretý tri roky, aj keď som nespáchal žiadny trestný čin. Odsúdený som bol za psychické týranie blízkej a zverenej osoby. Strašné, však? Veď ten, kto sa niečoho takého dopúšťa, nemôže byť normálny. Keby ste vedeli koľko krát som si položil túto otázku, či som vôbec normálny, alebo som ozaj blázon? Teraz vám stručne napíšem, ako sa to dá a ako na tom zarábajú.

To, že sa tento paragraf stíha a rieši väzobne, má svoju logiku a opodstatnenie. Čo už ale nie je v poriadku, je fakt, že od momentu, kedy sa za daným človekom zaklapne väzenská, pardon, väzobná brána, stráca tento človek úplne všetky práva a už je na 99,999% odsúdený zločinec.

Aby si sudca overil, či je tento človek normálny, a či je zodpovedný za svoje konanie, priberie do konania súdnych znalcov. Od tohto momentu sa to pre obvineného mimoriadne skomplikuje. Súdny znalec sa má totižto vyjadriť k obvinenému, ale v skutočnosti sa vyjadruje a vypracováva „pseudoposudok“ na základe ešte ničím potvrdeného obvinenia a hodnotí postoj obvineného k predmetnému obvineniu na samom začiatku konania. A ak ho tento obvinený odmieta alebo sa  bráni tvrdením, že je to nezmysel, nebodaj že je to dokonca naopak, tak zákonite musí byť označený za paranoidneho.

Znalec teda vlastne nevykonáva posudok na obvineného, ale jeho postoj k tomuto neoverenému obvineniu, ktoré je v tomto prípade kognitívnym prototypom a zároveň dôkazovým materiálom. On vlastne robí konfrontáciu obvineného s obvinením, ktoré je ešte stále nepreverené a nepreukázané, ale od tohto momentu sa stáva faktom. A tým pádom sa obvinený ocitá v situácii, keď nemá ani najmenšiu šancu sa brániť, predkladať dôkazy, vyvracať obvinenie a osvetliť celú záležitosť.

Žiadna prezumpcia neviny, žiadna demokracia, len šikana.

Je totižto paranoidny psychopat, a preto mu nikto nevenuje žiadnu pozornosť. A dotyčný až do konca života si musí nechať všetko páčiť. Samozrejme, že na to doplácame všetci. Ide to zo štátnej kasy. Súdny znalec dostáva zaplatené, a nie málo. Aj sudca, prokurátor, policajt, skrátka všetci. Obvineného oberú úplne o všetko. A takto legalizujú zločin. Šíri sa to ďalej ako rakovina. Potom si kladie človek otázku o zmysle života.

Aký to má zmysel? Má vôbec tento život nejaký zmysel?

Takýto posudok je schopný urobiť absolútne každý, kto dokáže na počítači vyplniť preddefinovanú hlavičku. Posudok je hotový ani nie za desať minút. Takýchto posudkov dokáže jeden „odborník“ za deň vyrobiť aj stovku. Všetky sú rovnaké, len sa menia iniciály. A aký je z toho výsledok?

Majú z toho peniaze, majú čo robiť, a ešte sú aj chválení za rýchle vyriešenie a skončenie konania.

Geniálna schéma.

Neviem, kto to vymyslel, ale uznávam, že je to vymyslené ozaj perfektne.

„Keby to priznali, ako to funguje, tak by sa im zrútil celý systém!“

To sú slova advokáta, ktorý sa presvedčil, ako to funguje, aj keď na začiatku nebol ochotný tomu uveriť. Takýchto posudkov a konaní sú celé tisíce a tisíce. Neviem, ako dlho to už beží, koľko rokov, ale stále to ide podľa tohto scenára, aj keď určite už vedia, že to nie je v súlade s etikou, zákonom a už vôbec nie s demokraciou. A koľko ešte existuje podobných schém, kde jedna skupina ľudí okráda druhú?

Tak to ozaj neviem. Čo však viem určite, že táto justičná mafia funguje veľmi dobre a spoľahlivo. Ale určite existujú aj iné a ak nie, tak ich ďalšia partia veľmi rýchlo vytvorí. No najnebezpečnejšia je práve táto mafia, ktorá cez svoje pečiatky získava obrovskú moc a deformuje spoločnosť. Tak sa nenechajte zneužívať a manipulovať týmito ľuďmi, ktorí sa tu teraz bijú hlavne o politickú moc. Ide im prevážne  o to, aby vytvorili ďalšiu nepriestrelnú schému, ktorá im umožní sa prisať a vyciciavať ostatných. Bez systémovej zmeny, sa nič nezmení!!!

Slobodný život nemôže byť privilégiom len jednej skupiny skorumpovaných právnikov. Všetci ľudia majú mať predsa rovnaké práva a možnosti.

Zdenek Melničák v.r.

Pin It